Pillars of Eternity a moje zlomené srdce

 

Chcem sa s vami podeliť o tajomstvo. Som v očakávaní. Onedlho sa narodí hra, po ktorej moja RPG duša piští už dlhé roky. Volá sa Pillars of Eternity a je mi jedno kedy vyjde, hlavne nech je dobrá :)

Tento herný projekt sledujem už od jeho ohlásenia a štúdio Obsidian, ktoré za ním stojí, prenasledujem ešte dlhšie :) Hneď ako hru uviedli na Kickstarteri, backla som ju na svoje pomery gigantickou sumou (ktorú som neskôr ešte zvýšila pomocou PayPalu) a začala som fangirliť. Ak vám niečo hovoria hry ako Baldur`s Gate, Icewind Dale či Planescape Torment, tak táto hra sa chce stať ich moderným nástupcom. Poviete si, “no a čo”, ale ono je to vlastne celkom výzva. Staré dobré Infinity Engine RPGčka mali svoj appeal v komplexných svetoch, prepracovanom deji a nezabudnuteľných NPC charakteroch (“Go for the eyes Boo, go for the eyes!”). Dokázať TO ISTÉ, ale v graficky impresívnom kabáte sa snažilo už mnoho hier. Veď už staručký Neverwinter Nights sa pasoval za nástupcu Baldur`s Gate a nedopadlo to celkom podľa našich predstáv. Dragon Age vyhlasoval to isté a možno sa tomu priblížil o centimeter bližšie (a aj to len vďaka NPC), no stále to bolo skôr sklamanie ako kultová hra. A teraz príde legendárne štúdio Obsidian, ktorého členovia naozaj pracovali na Infinity Engine hrách a zvestuje návrat našich obľúbených hardcore RPG. How can I not rejoice? :) Veľmi sa teším a naozaj veľmi im verím. Sledujem každý jeden update, ktorý o vývoji púšťajú von a niekedy sa z toho neviem dostať celý deň. Najmä vtedy, keď skombinujú nové screenshoty a doteraz nezverejnenú hudbu v takomto teaserskom videjku :)

A ešte niečo. Myslím, že od roku 2001, kedy som dohrala datadisk k Baldur`s Gate II: Throne of Bhaal, mám zlomené srdce. Zlomil mi ho Amn a Aerie a Jaheira a Viconia a Sarevok a celý Faerûn. Snažila som sa ho zaceliť najrôznejšími hrami a knihami, no nepomohlo to. Nič z toho nebolo “dosť dobré”, aby zahojilo tú dieru , ktorá mi ostala v duši po mojej najobľúbenejšej hre – alebo postavách z nej? – a preto odvtedy chodím po hernom svete ako taká polo-bludička, ktorá len čaká a dúfa. A po trinástich rokoch moje zúfalé blúdenie možno skončí… oh please, please let the game be good…

Odporúčam vám hru sledovať na oficiálnej stránke
a lajknúť tento článok ak chcete, aby som fangirlovala a písala o PoE aj naďalej :)

Share on FacebookTweet about this on TwitterShare on Google+
Share on FacebookTweet about this on TwitterShare on Google+

LOTRO clivosť

LOTRO

 

     Idem si tak po Auparku, vojdem si tak do Hráča a zrazu *POW!* Na poličke im tam svieti táto EXCLUSIVE SPECIAL EDITION hry Lord of the Rings Online: Shadows of Angmar! Oh boy. Kto ma pozná, ten vie, že s touto hrou mám naozaj dlhoročný vzťah a keby sa to dalo, tak spolu máme štyri deti a hypotéku na krku. One does not simply walk into Hráč and find LOTRO… well actually, one does. *vzdych* Ani neviem, kde mám začať. Viete, táto hra vyšla takmer presne pred siedmimi rokmi – 24. apríla 2007. Ešte si pamätám, že kedysi dávno pradávno sa mala volať Middle Earth Online, ale nakoniec sa rozhodli, že obsiahnuť v hre celú Stredozem predsa len nebude piece of cake. A tak vyšlo LOTRO a ja som po prvýkrát v živote začala naozaj oddane hrať MMORPG.

Dávno pradávno, keď elfka bola ešte mladá

     Veru :) Keď som začala hrať LOTRO, bola som ešte také elfíča, ktoré sa rozhliada po (vtedy ešte 100% subscription based) MMORPG svete a hovorí si: “Woah, naozajstná Stredozem!” Problém bol, že na moje vtedajšie pomery to bola vcelku drahá Stredozem, pretože cca 15 eur mesačne nebolo celkom ok s mojimi študentskými financiami. Ale keď vyšiel ultra krásny datadisk Mines of Moria, to už som bola za vodou :) To už mi za chrbtom stál môj súčasný manžel a ako žiarivý paladin na statnom žrebcovi mi zaobstaral Lifetime Subscription, čo vlastne znamená, že vďaka jednorazovému veľkému poplatku hráte doživotne zdarma. Ej bolože to radosti :) Vtedy sme to ešte netušili, no veci boli v pohybe a zakrátko sa celý svet MMORPG-čiek zmenil. Najprv európske servery prebrala od spoločnosti Codemasters spoločnosť Turbine (ktorá hru vyvíja) a zjednotila tak do určitej miery EU a US servery. A potom to prišlo.

The world has changed… I feel it in my wallet

     Začali s tým malé a menej známe hry, no čoskoro na čoraz populárnejší F2P bandwagon naskočila aj hra D&D Online a krátko po nej aj LOTRO. Preč bolo povinné platenie 15 eur mesačne! Preč bola nutnosť kúpiť si hru samotnú! Chyťme sa za ruky a veseľme sa, lebo každý z nás odteraz môže hrať hru *z*a*d*a*r*m*o*! Well, no. Myslím, že za posledné roky stihol každý vytriezvieť a “freemium” hry prekuknúť. F2P? Yep, you are free to pay us :) Ja sa vlastne nemám na čo sťažovať, pretože ako elitná majiteľka Lifetime konta som mala de facto všetko zadarmo a život bol naďalej prechádzka ružovým Krajom. Ale noví hráči, ktorí prišli po level 35 a zrazu zistili, že bez platenia sa predsa len ďalej nedostanú (alebo ak hej, tak iba vďaka masívnemu grindu) ostali zarazení, ba priam nasratí. A ako byproduct prílevu nových hráčov sa z pomerne zrelej komunity stalo malé WoWko. Síce iba na chvíľu a v menšej miere, ale xxx_Legolass a Elrondolol69 boli tie konzervatívnejšie charaktery, ktoré ste mohli stretnúť. Trhalo mi to srdce, lebo LOTRO nikdy nebolo ako WoW. A my – the elders of the internetz Middle Earth – sme za to boli vďační. Hahá, ale potom  decká zistili, že platiť aj tak musia a ragequitovali po stovkách. A potom sa hra dostala do zvláštneho stavu polohibernácie. Datadisky vychádzali, eventy sa konali (kinda), ale už to nebolo to, čo predtým. “LOTRO Store”, obchod s premium itemami, pre mňa znamenal hrubú čiaru medzi starými dobrými časmi a novými… “meh nemám čo iné hrať tak idem do LOTRA” not so cool časmi. A nikdy som sa z toho celkom nedostala :(

And yet…

     Well, možno som sa z toho nedostala, ale aj tak som hru nedokázala celkom  zavrhnúť. Roky hrania v jednom svete, na jednom serveri (Laurelin ;)), s rovnakými ľuďmi (…hobbitmi, trpaslíkmi a elfami), bývanie v jednom domčeku, behanie rovnakých instancií day after day after day… to vás poznačí. Cítim sa byť touto hrou navždy zmenená a to bez akéhokoľvek pátosu. A preto, keď som dnes podvečer našla veľkú krabicovku prvého LOTRA v obchode, zaplavila ma neovládateľná túžba kúpiť si ju. Už ju možno nikdy v živote nebudem hrať. Nevrátim sa k svojim smutným elfom a hobbitke Auri. Neuvidím svoj dom v Dol Luithe na ulici 2 Haven Way. A predsa je to všetko ešte vo mne. Možno už len vo forme nostalgie za tými najkrajšími časmi na svete, za mojím naratívnym hraním, kedy som si v hlave komentovala aj ten najnudnejší quest, písala som svojim postavám životopisy, vydávala a ženila som ich, zakladala som im blogy a tešila sa na každý deň hrania. V tej chvíli som si uvedomila, že to jediné hmotné, čo mi po tých rokoch hrania ostane, bude pekná červená krabica “Shadows of Angmar”… a bol to ten najzvláštnejší srdcabôľ. Vypýtala som si krabicu zložiť z poličky a párkrát som po nej prešla rukou.

… a potom som odišla. Farewell my friend.

Share on FacebookTweet about this on TwitterShare on Google+
Share on FacebookTweet about this on TwitterShare on Google+

Kde kupujete hry? (digitálna distribúcia)

Kupujete si hry? Zaujíma ma kde :) Ak kupujete na viacerých portáloch naraz, zvoľte obchod v ktorom nakupujete najčastejšie.

A pozor! Každý z vás má len jeden hlas, poriadne si to teda rozmyslite :)

 

Kde kupujete hry?
Kde kupujete hry?
Share on FacebookTweet about this on TwitterShare on Google+
Share on FacebookTweet about this on TwitterShare on Google+

Najlepší song z celého RoS soundtracku!

 

     Takže áno. Pripojila som sa k davom a kúpila som si Reaper of Souls (na mojom Facebooku známy tiež ako “Repair of Souls” :)). A oproti zážitku spred cca dvoch rokov je to silný upgrade! Ale to už určite viete aj bez mojich propagandistických rečí. Čo ma na datadisku zaujalo boli hlavne dve veci: hudba a storytelling. To najlepšie zo soundtracku si môžete vypočuť toť vo videu – však je to na sériu Diablo hodne netypická skladba? A napriek tomu veľmi dobrá… volá sa Reťaze osudu a presne tak aj znie. Akoby osud celého sveta spočíval na mojich pleciach a ja, obyčajná čarodejnica na leveli 67, musím pozbierať zvyšky síl a zlata na zemi, aby som čelila osudu s odvahou a silnejším gearom *swoons*

     Ale teraz vážne, hudba je naozaj v celom datáči výrazne lepšia ako v pôvodnej hre, páčia sa mi najmä vysoké ženské chorály, občas to znie epicky a smutne ako niečo z Pána prsteňov. Ale potom je tu hudobné dedičstvo Matta Uelmana a medzi nami – neviem, či niekedy niekto predčí jeho soundtrack k Diablovi 2. A storytelling? O ňom nabudúce, je to na dlhší článok :)

A čo vy? Hráte/dohrali ste už Repair of Souls? ;)

Share on FacebookTweet about this on TwitterShare on Google+
Share on FacebookTweet about this on TwitterShare on Google+

Thief

Share on FacebookTweet about this on TwitterShare on Google+
Share on FacebookTweet about this on TwitterShare on Google+