A bolelo to veľmi?

     Túto otázku počúvam v posledných dňoch neustále. Ľudom zväčša stačí jediný pohľad na moju (boľavú) ruku a už sa im krivia tváre. Dôvod?  Nuž, v jedno krásne sobotné popoludnie…. BAM!

 

image

 

     Kerka! A ešte aká! A ešte kde!  No, tak aby som išla s (čiernou ;)) farbou von, je to moje úplne prvé tetovanie a bola som z neho totálne vystresovaná. Už som po ňom túžila véééľa rokov, ale doteraz ma vždy niečo zastavilo – zvyčajne peniaze. Odhodlanie však bolo stále. A tak pred necelým týždňom nastala vzácna súhra okolností, finančnej situácie, astrologických vplyvov a fázy Mesiaca a tetovanie sa uskutočnilo. A áno, bolelo to :D O to viac, že koža na vnútornom predlaktí je taká tenulililinká, že som sa obávala aj o svoje žily. Ale všetko dobre dopadlo (ďakujem svojmu tatérovi Mudohorimu a kamoške Janke!) a zvládla som aj bolesť. Keď to bolelo najviac, v duchu som kričala „FOR MIDDLE-EAAAAAAARTH!!!“ a hneď to bolo o niečo ľahšie (no kidding, v prvých minútach moje telo reagovalo spôsobom studený pot, horúci pot, schiza myšlienky „Uteč! Zachráň sa!“, zúfalé pohľady na manžela, vražedné pohľady na tatéra, zadržiavanie dychu, po chvíli svalovka najviac, ako som mala vkuse zaťaté komplet všetko svalstvo, rozdýchavačky, slzy na krajíčku a podobne). Ale toto všetko bolo po tridsiatich minútach over a ja som zrazu bola doma s niečím čiernym na ruke a nemohla som sa hrať na compe (!!!), lebo to bolelo ako fras :D Ale ten pocit zakaždým, keď sa na ruku pozriem, je neopísateľný :) Feels like I’m an even bigger part of the world now! Ako to tu píšem, tak sa mi normálne od radosti rozbúchalo srdce, ha! ^^

     No u ľudí v mojom okolí nastal zaujímavý fenomén, mnohí mi posmešne a vyčítavo dropnú poznámočku: „Som zvedavý ako s tým budeš vyzerať ako 60-ročná!“ Drahí ľudia. Poviem to takto – keby moja babka mala na ruke Tolkienov symbol, rešpektovala by som ju za to forever and beyond. Veď to chce odvahu a dlhodobú, priam celoživotnú oddanosť motívu či myšlienke, ktorú si na seba dáte vyobraziť. Nie je to úžasné? JE! Takže s Tolkienom na ruke budem vyzerať epicky aj v štyridsiatke, aj v päťdesiatke a ak Valar dajú, tak aj v stodvadsiatke. Lebo existujú nadčasové hodnoty a nadčasové diela. A pre mňa je Tolkienov symbol súhrnom všetkého vznešeného, krásneho, hlbokého, starého i nového zároveň a odkazom, že „The Shadow is but a passing thing.“ Nechceli by ste mať takýto odkaz vždy na dohľad? ;)  

 

Edit: V odpovedi na môj blog napísal Luigiko článok “Prečo (ne)mať tetovanie?”

Share on FacebookTweet about this on TwitterShare on Google+
Share on FacebookTweet about this on TwitterShare on Google+