ELFKA ŽIJE!

I am aliiiiive!

(predtým ako začínam písať monumentálny článok o tom, ako už konečne môžem blogovať a že život je krásny a skvelý, keď má žena aspoň večer sama pre seba, si púšťam youtube, zapínam svoj nostalgický playlist nazvaný BEST SONGS OF GAMING, klikám na Play All and it feels like… 2 years ago).

 

Dobrý večer vospolok! Neviem či toto čítate večer, ale ja mám večer. A nielen taký hocijaký, ale normálne že VOĽNÝ! Viete kedy som mala naposledy voľný večer? Pred takmer 19 mesiacmi. Zhruba pred 2 rokmi, keď moje elfčiatko ešte vôbec neexistovalo som si po dohratí hry Dragon Age Inquisition vytvorila jeden hudobný playlist, ktorý som si vypočula len zopárkrát, potom mi do toho vošlo tehotenstvo, starosti a radosti a úplne som naňho zabudla. Aj keby som mohla, nepočúvala som ho, lebo by ma pri ňom bolelo srdce. Je strašne nostalgický, úplne vonia za starými dobrými časmi, keď sa voda sypala a piesok sa lial a my sme mali toľko voľného času, že si to dnes už len s biedou viem predstaviť :D

Ale už pár dní, konkrétne je to dnes PIATY deň, kedy moje dieťa večer spí bezomňa. Ešte stále tomu nemôžem uveriť a som veľmi opatrná a 5x za minútu pozerám na obrazovku z detskej kamery, či nie je náhodou hore, ale každým dňom som menej a menej nervózna. A čo je podstatné, za tých 5 dní mám v jednej “zatiaľnemenovanejhre” nahraných už 10, slovom DESAŤ hodín!!! Is this the real life? Is this just fantasyyyyy… ešte pred dvoma mesiacmi (hint hint, vtedy som na FB Vežičky pridala posledný post) by som nebola verila, že príde ten čas, ale prišiel :)

Ako ste už možno pochopili, tento článok nebude o nejakej hre alebo popkultúrnom fenoméne, ale len o takom obyčajnom živote a prachobyčajných pocitoch radosti z návratu do gejmerského života. Je síce pravda, že “také ako predtým” to s najväčšou pravdepodobnosťou už nikdy nebude – veď mať za 5 dní nahratých 10 hodín teda nie je bohviečo :D Ale ja som zatiaľ spokojná, s mojimi doterajšími večermi sa to nedá ani len porovnať.
Fucken yes, práve mi hrá tá najepickejšia skladba, cítim sa ako víťaz nejakej ťažkej RPG. Volá sa “predčasne porodiť a nezblázniť sa” a dala som to, myslím, veľmi dobre :)

Tak vám teda porozprávam čo sa hrám – dlho som na tú hru čakala a keď konečne vyšla, už som sa hrať nemohla. Moje elfča malo vtedy ani nie pol roka a proste nedalo sa. *chvíľka napätia – ste napätí?* Je to STARDEW VALLEY! O tejto hre sa hovorí, že je to “farming simulator”, čo podľa mňa znie úplne príšerne, aspoň ja si vždy predstavím nejaký 3D kombajn a hnusnú grafiku z roku 2002, ale! Opak je pravdou – grafika je krásny retro pixel art a farmárčenie hra síce obsahuje, ale nemusíte sa mu venovať. Stardew Valley je jedna z mála hier, ktoré sa zrodili s príchodom staršieho titulu Harvest Moon. Táto hra sa podľa mňa u nás moc neuchytila, pretože bola určená na u nás skoro nedostupný systém SNES a vyšla v prehisorických dobách 1996 resp. 1998. V Japonsku však spôsobila ošiaľ a ja som sa k tomuto žánru dostala prostredníctvom hry Rune Factory 2, ktorú som mastila na svojom (ružovom :D) Nintende DS celé jedny Vianoce.

Ach, to bola krásota, milota, rozkoš, láska svätá! Srsly tho, aj bez Hviezdoslavových ód – tá hra bola proste DOBRÁ. Japonci majú nejaký šiesty, siedmy, devätnásty zmysel pre tvorbu relaxačných, príjemných hier. Ako to povedať – vedia vytvoriť atmosféru, ktorou je pretkané všetko, každý detailík hry. A keď som Rune Factory dohrala, hľadala som podobné hry, no tento žáner je naozaj chudobný. Neviem či je to tým, že vytvoriť komplexný farming simulátor je také náročné (ono je to vlastne sandbox, ale o tom nabudúce) alebo what`s the deal, ale okrem série Harvest Moon a Rune Factory takéto hry proste neexistujú. Áno farming sa dá nájsť kadetade, napokon aj v Minecrafte, Starbounde a čojaviem kde všade, ale nie je to celkom to isté. Zameranie hry býva iné a farmárčenie je len ako doplnok. No a potom prišla správa, že sa chystá celkom nový farming simulátor, a teraz pozooooor, vytvorený MIMO JAPONSKA!

To je celkom veľká vec, lebo my západňare sa do menšinových japonských žánrov moc nehrnieme. Inšpirujeme sa nimi, to áno, ale Stardew Valley už podľa prvých screenshotov vyzeralo ako čistokrvná japončina.

(Btw. začal mi hrať ultra nostalgický song z Divinity Original Sin a chce sa mi revať od šťastia, že keď vyjde dvojka, tak ju už budem môcť hrať! ;_;).

A viete čo? Ono to JE takmer ako čistokrvná japončina, len s menej anime tvárami a trochu inými dialógmi. Takými “našimi”, hoci istá miera infantility tu ostala zachovaná :D
Ja som vlastne o tej hre ani nechcela písať a už to tu mám na dve strany omg.

Ok ok ok, podstata je – táto hra je relaxačná. Toto je hra, ktorú si zahráte, keď chcete po náročnom dni v práci alebo s nespokojným dieťaťom (-_-) vypnúť mozgové závity a iba sa tak tešiť z toho ako vám rastie paprika. Prípadne zbaliť nejakú kočku/fešáka, ktorí sú nadšení z vašich paprík a paradajok. A sem-tam skočiť do dungeonu a vybiť pár kostlivcov. A hľadať artefakty, ktoré potom venujete múzeu. A rúbať stromy na drevo. A ťažiť rudu z ktorej potom craftíte úplne parádne veci. A rybárčiť. A chovať zvieratá. A plniť questy…. proste v tejto hre môžete robiť MRTE vecí. Ja som začala ako úplne zničená unavená matka, ktorá si chce vypestovať zopár redkvičiek a hen, včera som už mala copper gear a chodila som oveľa viac do dungeonu ako na farmu :D
(Začal mi hrať soundtrack z Mass Effect 3 a takmer ma chytila nostalgia, ale predtým ma chytila bolesť srdca z toho ako otrasne vyzerá štvorka. Budeme spolu dúfať, že opatchujú a napravia tie tragické animácie, dobre? Chyťme sa za ruky a verme.)

A tak :) Nie je veľa hier, ktoré majú takýto až meditačný charakter, že sa pri nich uvoľnite a predýchate aj ťažšie dni. Keď sa to tak vezme, aj hry vyvolávajú určitú formu stresu (aj keď príjemnú – keď sa snažíte niečo splniť, dosiahnuť, veď poznáme to). Farming simulátory sú super práve v tom, že majú také pomalé, uvoľnené tempo, kde vás takmer nič nenaháňa (niektoré questy môžu byť časovo obmedzené, ale nič sa nestane keď ich nesplníte, tá hra je o inom). Pre mňa osobne je ešte podobná hra Starbound, o ktorom som už písala asi tak trilión krát, takže sa nejdem opakovať, no každopádne vedzte, že ak sa potrebujete duševne vyliečiť, môžete to skúsiť pri Stardew Valley :)
(Fun fact: celú túto komplexnú a gigantickú hru urobil JEDEN (!!!!!!!!!!!!) človek – Eric Barone – ktorý je odteraz môj osobný game developerský hrdina a strašne mu fandím za to, koľko sa toho musel počas tvorby naučiť o grafike, o skladaní hudby, o programovaní…. no proste je to týpek, ktorého sa oplatí sledovať a veľmi mu prajem všetky tie peniaze a slávu, ktorú teraz má :))).

Tak čo, stačilo by na prvý skutočný článok od septembra 2016? :D Fejsbukove denníčky síce zaznamenali celkom úspech, ale pre mňa to nebolo celkom ono. To, čo nie je na elfka.sk, sa pre mňa neráta :D
A keď už vás tu všetkých mám, chcem sa rovno opýtať – vyhovuje vám takýto typ článkov, teda “zo zákulisia” môjho súkromného života alebo by ste boli radšej keby sa blog držal hier a čisto len zážitkov z nich? Let me know in da comments!

Share on FacebookTweet about this on TwitterShare on Google+
Share on FacebookTweet about this on TwitterShare on Google+