“ cat ”

Bilbo a ja

     image

     Chovám mačky. Keď sa nad tým tak zamyslím, tak už celkom dlho. Pôvodný plán bol mať krásnu čierno-bielo tigrovanú britku ako z reklamy na Whiskas. A tak prišiel prvý, sivý tiger Oliver, ktorý veľmi skoro zomrel (vrodená choroba), čo dodnes považujem za najväčšiu tragédiu v našej rodine. Ťažko sa mi spomína na to nehybné telíčko :(

     Potom rýchlo rýchlo prišiel Oliver č.2, úplne rovnako vyzerajúci sivý tigrík, ktorý doteraz s radosťou vyžiera a ľúbi mojich rodičov :) Ja som sa medzi tým osamostatnila, odišla som z domu a začala som túžiť po vlastnej mačičke, tentokrát však s inými “parametrami”. Neviem prečo, ale začala som mať utkvelú predstavu, že potrebujem čisto bieleho britského kocúra, ktorý sa bude volať Bilbo. A že keď ho budem mať, svet bude v poriadku. 

     Nestalo sa tak :D Namiesto Bilba sme kúpili čistobielu britku Elišku, ktorá na chvíľu umlčala moje Bilbo-stavy, ale beda, tie sa časom vrátili. Ako však Eliška rástla a dospievala, dookola sa začali spriadať plány na jej nakrytie. Celkom úspešne som totiž nainfikovala širokú rodinu “mačkofíliou” a kadekto, vrátane kamarátov, odrazu chcel Eliškinho potomka. No a keďže sa hovorí, že každá samica by mala mať aspoň raz mladé a potenciálne mačiatka mali už vopred zaistený pohodlný život, nedbala som. 

     A podarilo sa! :) S veľkým pričinením fešáka Fredyho (od kamarátov Mauika a Mie), sa začiatkom decembra 2012 narodilo 5 krásnych macúchov. Dali sme im také smiešno-obvious mená ako “Biela hlávka”, “Modroočko”, “Zlatovláska”, “Vrabčiatko” a “Alfa samček”. Ten bol alfa preto, že asi 2 sekundy po narodení už dvíhal hlávku a chystal sa na vandrovku :D Nuž, pampúchy sa vo veku 3 mesiacov rozutekali do nových domovov a mne doma ostala už len Eliška s alfa samčekom, s ktorým sa bolo čoraz ťažšie rozlúčiť. Nielenže to bol bielučký mäkkučký zlatúch, ale on bol… Bilbo :-O 

     Nikdy som nechcela mať 2 mačky, lebo je to na 1 malý byt až-až, ale Bilbo “sa stal” a už sa nedal odstať. Zrazu som si uvedomila, že moja túžba po tom bájnom bielom Bilbovi sa mi vlastne okľukou “škrabem si ľavé ucho pravou nohou” splnila. No bolo to lepšie ako keby som si ho len kúpila. Takto som mala možnosť byť pri jeho narodení, mojkať ho ako slepé bábätko, cmučkať ho po prvom očkovaní a túliť sa k nemu, keď sa prvýkrát vyšplhal na moju posteľ. Naučila som ho cikať do piesočku, papať surové mäsko a ľúbiť ľudí.

     A on mi každý večer vylezie na vankúš kde spím, ponorí malú hlávku do mojich vlasov a začne fetovať :) Pomaly pumpuje nožičkami až kým sa neunaví a takto nafetovaný a vyvrnený so mnou zaspí :) Najprv som tomu celkom nerozumela, ale teraz už viem aké to je, keď je svet v poriadku :)

image

Share on FacebookTweet about this on TwitterShare on Google+
Share on FacebookTweet about this on TwitterShare on Google+

Moja cica Eliška

Elle van Poloni

~~~~~~~~~~~~

Naša britská princezná, ktorá sa tvári ako ceiling cat, no pritom je to čistokrvná basement cat. Keby sa mala sama predstaviť, povedala by: mám rada mäso, najmä také krvavé, ktoré rada roznášam po byte – po posteli (hlavne ak sú čerstvo prezlečené periny), po koberci, otieram ho o stenu (len ak je biela) a inak mám rada zlo v každej podobe. Občas som zlatá keď spím. Ľudí znesiem, iné mačky sú synovia smrti. Miau! [I can haz food nao?]

Share on FacebookTweet about this on TwitterShare on Google+
Share on FacebookTweet about this on TwitterShare on Google+