“ horor ”

Génius Apterus

Ahoj Sabbas, nedávno som na blogu zverejnila jedno z tvojich geniálnych diel a odvtedy chcú ľudia o tebe vedieť viac. Velebím ťa za to, že si súhlasil s rozhovorom a moja prvá otázka je – prečo sám seba voláš „Apterus“?

Vinšujem jeden z tých lepších dní návštevníkom Elfkinej vežičky!

Každý chce mať nekajé cool meno, no a toto je moja predstava jedného takého :D

Apterus je druhové meno cifruše bezkrídlej (Pyrrhocoris apterus) v strednej Európe hojne rozšíreného druhu bzdochy. P. apterus dorastá do veľkosti okolo 1 cm a živí sa saním semien rastlín, mŕtvych živočíchov alebo vajíčok hmyzu. Veľmi často sa vyskytuje vo väčších skupinách. Má oválny obrys tela s nápadnou čierno-červenou kresbou, ktorá pripomína tvár (odtiaľ logo), červená a čierna sú moje obľúbené farby, apterus je slovo, ktoré dobre znie a mám chodiacu reklamu zadarmo na každom poriadnom cintoríne a parkovisku.

 

Prezradíš aj svoje civilné meno?

Volám sa Peter. Ako väčšina ľudí z mojej generácie :D

 

Vidíme, že kreslíš a maľuješ skvele, ale kde si sa to naučil?

Ďakujem, radšej by som však volil napríklad slovo “obstojne”, jednak preto, aby to vyzeralo, že som skromný a tiež preto, lebo nekreslím a nemaľujem skvele. Možno raz budem, môžem v to dúfať, ale na teraz je slovo “obstojne” tým pravým orechovým slovom. Teda, obstojne som sa naučil kresliť na gymnáziu, tiež som sa tam naučil kresliť tak, aby to vyzeralo že si píšem poznámky. Potom som sa rozhodol vyštudovať výtvarné umenie, veď nakoniec, vedel som kresliť už celkom obstojne, a teda, ako to už chodí na umeleckej vysokej škole, robil som tam všetko možné okrem kreslenia a maľovania. V poslednom ročníku som si kúpil tablet a dostal som sa k jednému projektu, pri ktorom som zotrval do dnešných dní a snáď zotrvám aj naďalej, kde je mojou úlohou vytvárať rôzne maľované pozadia pre praktické použitie v RPG hre. Interiéry, domčeky, jaskyne, kopce… kopec príležitostí naučiť sa niečo nové. Za behu som sa s ním naučil pracovať, a posledného asi trištvrte roka sa venujem popri tejto práci voľnej digitálnej maľbe naplno, všetky potrebné informácie o nej som získal z internetu a snažím sa naučiť toľko, koľko sa dá o všetkých jej aspektoch.

Máš nejaké obľúbené témy alebo mesidž, ktorý v artworkoch opakuješ?

Niekedy sa zameriam na obsah, inokedy na techniku, väčšinou ma expriment dovedie ku konečnému výsledku. Bude to najskôr tým, že málokedy viem čo robím skôr ako je to hotové. prirodzene inklinujem k fantasy a scifi. Rád sa nechám uniesť dizajnom pri vymýšľaní variácii robotov, alebo awesomenosťou a epickosťou fantasy scén.

V súčasnosti sa však sústredím hlavne na techniku, aby som sa v nej zlepšil a neskôr si mohol dovoliť byť minimalistickejší a môcť vyjadriť ideu vďaka znalosti a zručnosti takmer v reálnom čase a teda autentickejšie. Mám jednu líniu príbehu, ktorú by som rád spracoval ako komiks a zopár ďalších zatiaľ bližšie nešpecifikovaných nápadov na projekty rozsiahlejšie ako len jednoduchá ilustrácia. To je tá fundovanejšia časť tejto odpovede.

 

Aký máš vzťah k fantasy, k scifi a hororu?

Pozitívny, hoci rozhodne niesom fanatik, o ničom neviem tak veľa, aby som sa mohol, alebo chcel s niekým o tom hádať, až tak veľmi ma to zas nezaujíma. Môžem si vymyslieť čo chcem a potom povedať, že je to fantasy, alebo scifi. Nakoniec , nemá to veľmi byť čo iné. Čo sa hororu týka, tak vždy som mal rád ohavnosti. Škaredé veci sa mi páčia, môžu mať silnú emocionálnu odozvu u publika, ktoré je na to niekedy menej zvyknuté. Vo fantasy a scifi je skvele vidieť ako sa vyvíja dizajn a ako živá súčasná mytológia ponúka maximálnu kreatívnu slobodu, aj bez potreby viazať sa na nejaké už etablované motívy. Stále je čo vymýšľať.

 

Ak by ťa niekto cudzí oslovil s platenou zakázkou, zobral by si ju? Od čoho by to záviselo?

Ak by som mal na ňu čas popri ostatnej už začatej práci a ak by to bolo niečo čo viem že viem, tak určite áno. Teda za predpokladu, že daná ponuka je akceptovateľná.

Nejaký profesionálny cieľ alebo sen?

Neprestať sa zlepšovať a dostať nejaké peniaze za to čo ma baví, aby som mohol ďalej robiť to čo ma baví.

Tiež vidieť svoje práce, alebo nápady použité v praxi, buď v počítačovej hre, alebo ako ilustráciu by nebolo zlé. Možno by som chcel jedného dňa posunúť svoje skúsenosti ďalej novým začínajúcim grafikom, ak vo mne náhodou raz v budúcnosti dozrie pedagóg.

 

Je niekto, koho vo svojej profesii “uznávaš”?

Je veľa takých, ktorých obdivujem pre to čo robia a ako to robia, či už pre ich originalitu alebo technickú brilatnosť. Nemám nijakého obľúbecna /obľúbenkyňu. Dalo by sa povedať, že “uznávam” každého, kto je naozaj dobrý v tom, čo robí. Každý týždeň objavím nejakého nového človeka, od ktorého sa môžem veľa naučiť, alebo len tak civieť na jeho/jej veci. Nie som v tom tak dlho aby som bol dostatočne v obraze.

 

Možno ťa teraz oslovia nejakí slovenskí grafici, ktorí sa budú chcieť kamarátiť :) Si pripravený vojsť do slovenského umeleckého podhubia?

S jedným podhubím som sa dostal do kontaktu na výške ako študent umenia, ale nadšenie ma prešlo pomerne rýchlo. Príliš high-brow na môj vkus a pre svoje vlastné dobro. Príliš ukecané, preukrutne dôležité a ak mám byť úprimný, mám naozaj dosť tém dnešného uponáhľaného sveta konzumu, genderovej identity, individuálnych mytológii autora a ridikulózne komplikovaných a vymyslených slov… chvíľu to bola zábava, ale teraz je čas venovať sa radšej poctivému remeslu. Teda áno, ak budú od fachu a ak nebudú rozprávať dlho a dôležito, tak môžeme nájsť spoločnú reč. :)

Ak sa hrávaš hry, aké? Prečo?

Hlavne RPG. Čím voľnejšie, tým lepšie. Ideálne také, kde hrám za jedného hrdinu a také, kde je dosť veľa vecí, pomocou ktorých sa dá každá situácia vyriešiť niekoľkými spôsobmi. Hrával som kadečo, ale po tom, ako som hral moje prvé naozajstné RPG, TES3 Morrowind, som sa jasne ako hráč vyprofiloval. Ostal som verný Elder Scrolls sérii a poctivo som si odohral Oblivion a Skyrim. Najskôr tak ako ich “boh” stvoril, potom som do nich posťahoval toľko modov, koľko sa len dalo. Čím komplexnejšia je hra, tým viac sa mi páči. Nejde mi ani tak o príbeh, ale o samotné hranie a mechanizmy herného sveta. Zatiaľ jediná hra, ku ktorej som musel mať pre jej zložitosť po ruke okrem in-game encyklopédie všetkého s čím som prišiel do styku aj kompletný manuál a mapu v papierovej podobe, je vesmírny simulátor X3, ktorý je žánrovo lietací simulátor, stratégia a RPG naraz. Osobitnou kapitolou v mojom hráčskom živote je Minecraft. Strávil som pri ňom trestuhodne veľa hodín a po krátkom čase pridal k vanilla verzii dosť modov na to, aby ma do dnešného dňa nenudil. Mám rád keď je vecí veľa…

 

Čo je tvoja múza?

Nemám nič také zadefinované, slovo “múza” má pre mňa príliš poetický aftertaste. Nemám také veci rád :D

 

Kde by si chcel svoje diela publikovať?

Zo začiatku všade a potom by som sa rozhodoval kde nechcem :D Publicita sa každopádne hodí, a čím jej je viac, tým lepšie. Ako spoločensky retardovaný jedinec sa neviem predať rozprávaním o tom čo robím, takže si veľmi vážim každú možnosť zviditeľniť svoju prácu. Chcel by som aby sa jednéhodňa moje obrázky vyskytovali v hrách, počítačovýh, kartových, stolných…, ako ilustrácie v knihách a časopisoch, proste nejakým spôsobom prispieť svojou trochou k veciam, ktoré mám rád.

 

Aký máš vzťah k elfkám a vežičkám? ;D

Považujem sa za veľkého fanúšika elfiek a rovnako aj fancy architektúry!

 

Čítaš knihy? Daj tip!

Nečítam, počúvam audioknihy (búúúú!). Som príliš nervózny na štadardné sedenie a čítanie. Celkom dosť je toho načítaného v angličtine, takže zatiaľ mi to stačí. Keď mi to stačiť nebude, naučím sa čítať aj písmenká. “Čítam” na základe odporúčaní mojich známych, ktorí čítajú viac ako ja, a “čítam” múdre filozofické reči múdrych ujov aby som mohol mať raz múdre reči tiež.

 

Viem, že svoje artworky zverejňuješ na viacerých miestach. Keby si mal vybrať jeden web, kde ťa máme sledovať, ktorý by to bol?

Vyberiem si dva :) Ak chcete vedieť čo je nového, vidieť nejaké tie rozpracované skice, alebo nebodaj sa zapojiť do diskusie ( :D ) tak môžete navštíviť moju stránku na Fejsbúku, a ak si chcete pozrieť portfolio bez zbytočných kecov, len s hotovými obrázkami, v tom prípade ma môžete nájsť napríklad na CG Society. Na mojom osobnom webe sa pracuje, no zatiaľ uprednostňujem také miesta na internetoch, kde občas aj niekto zavíta bez toho aby tam hľadal konkrétne mňa.

 

Ďakujeme za tvoj čas maestro :) Nech ti žehnajú všetky múzy a hviezdy svietia na tvoj monitor keď do noci maľuješ!

Ďakujem. Bolo mi potešením, cťou a národným sviatkom byť stredobodom pozornosti a hviezdou tohoto rozvoru :D

 

Peťo “Apterus” Elfkinej vežičke na záver nakreslil svoju predstavu o tom, ako to s tou elfkou a jej vežičkou naozaj je ;D Ďakujem!

 

elfinka_small

 

Share on FacebookTweet about this on TwitterShare on Google+
Share on FacebookTweet about this on TwitterShare on Google+

Boj 2 strašidelných dám

image

     Na rovinu – nie som nadšený konzument hororového žánru, ani strachu ako takého. Možno by som bola, keby som všetko nebrala tak prehnane vážne. Ale keď sa mi do rúk dostali hororové knihy od AUTORIEK a nie autorov, išla som bez váhania do toho. Hovorím si – Stephen King to nebude, chillout, to v pohode vykryjem… No, nebolo to celkom tak :)

     Ako prvú som prečítala knihu Okultní povídky od H.P.Blavatskej, čo bola spisovateľka tvoriaca v 19. storočí (umrela tuším v roku 1892). A je to z textu cítiť :) Veľmi ma pobavilo čo všetko ľudia v tom čase považovali za “okultizmus” (napríklad budhizmus :)) a aké milé veci im pripadali “strašidelné” (napríklad 200-ročný muž). Knižka od pani Blavatskej síce vyzerá takmer satanisticky (podľa mňa je na pohľad zlovestnejšia ako Triumf noci), ale reálne sa na nej zo strachu vyhaluziť nedá. Dokonca aj poviedka “Čarovné housle”, ktorá zbierku uzatvára a zo všetkých poviedok má k hororu najbližšie, je skôr smutným príbehom o ambíciách, závisti a nevďačnosti. Čím nechcem povedať, že tieto ľudské vlastnosti nie sú zlé, ba možno to najhoršie čo sa dá zažiť…

     Oproti tomu autorka Edith Whartonová (na moje veľké obrovské zdesenie) veľmi dobre chápe hororový žáner a vie, čo je NAOZAJ strašidelné. Hneď na úvod chcem priznať, že som po prvej knihe nedávala “ženskému hororu” veľa šancí a myslela som si, že ženy jednoducho horor písať nevedia. Never have I been so wrong ;_; Táto pani písala na prelome 19. a 20. storočia a všetky jej poviedky sú nesmierne… neviem nájsť to správne slovo… uncomfortable. Každá poviedka sa začína krásne. Ako historický román od Jane Austenovej, s hrdinkami obvykle z vyššej spoločnosti, ktoré žijú relatívne sporiadaným a pohodlným životom. Zaujímavé je aj to, že hybateľom príbehu je takmer vždy žena, čo som si dodatočne uvedomila až po dočítaní celej zbierky (a má to svoje čaro). Tradičné bosoráctva, záhrobie a mŕtvolné ticho je predsa len doména, ktorú svojho času ženy celkom dobre ovládali ;) Whartonová však ide ešte ďalej a NIKDY príbeh na konci poviedky nevysvetlí.

Takže vás:

  1. uvedie do krásneho, bohatého historického prostredia
  2. zoznámi vás s postavami, ktorým hneď fandíte (v tomto je dobrá)
  3. ohrozí alebo ublíži postavám, ktorým fandíte
  4. NEumožní poraziť zlo, ktoré postavy ničí
  5. zakončí poviedku bez toho, aby vysvetlila prítomnosť zla alebo riešenie situácie

     Yes, it pretty much sucks. Ale takto má asi vyzerať dobrý horor, lebo na mňa to funguje. Pamätám si, ako som po poviedke Oči musela ísť v noci na WC v doprovode manžela, lebo som si netrúfla prejsť 2 metre k vypínaču svetla sama :D A potom som v studenom pote načúvala zvukom miestnosti, snažiac sa rýchlo zaspať, aby nezačali oči prenasledovať aj mňa. Jej poviedky sú proste také dobré, až sú… zlé. Prinajmenšom vás vyvedú z miery a keďsi najbližšie budete umývať vlasy a na chvíľu zatvoríte oči, napadne vám, či sa v tom momente nad vami nevznáša dlhovlasý čierny duch…

     Zo súboja autoriek teda jednoznačne vyšla ako víťazka Edith Whartonová (inak táto dáma získala aj Pullitzerovu cenu!), ktorá vo svojej zbierke Triumf noci skrotila a následne vypustila všetky besy :) A jej kniha je určite vhodná aj pre hardcore milovníkov hororovej literatúry. Zbierka sa dá ľahko objednať cez e-shop vydavateľstva Albatros Media (klik!).

image

Okultní povídky sa dajú pri troche šťastia zohnať cez e-shop Levné knihy.

Share on FacebookTweet about this on TwitterShare on Google+
Share on FacebookTweet about this on TwitterShare on Google+

The horror!

The horror!

     Stalo sa niečo, čo som nečakala. Prekvapivo nemám hororový život, ale literárne obdobie :-O Fakt! Všetky knihy, ktoré vidíte v tomto príspevku mám doma pri posteli a pomaličky ich hryz čítam. Chceli by ste dostať report (najzaujímavejšie úryvky a obrázky) z každej knihy? Myslím si, že by to mohlo byť zaujímavé už len tým, že sama som v hororovom žánri n00b, intenzívnejšie som sa mu začala venovať s nástupom manželskej služby, keďže môj zákonitý je najväčší fanúšik zombie a upírov na tejto planéte :) A nie, nie tých trblietavých. Aby ste mali lepšiu predstavu ako fungujeme, tak na Valentína mi doniesol kyticu ruží a ja jemu knihu “Světová válka Z” :D

     Tým som vlastne chcela vyjadriť presvedčenie, že pohľad hororového nováčika na tento žáner by mohol byť pre vás značne vtipný. Toť pred pár dňami ma mangeľ zobral do kina na film Evil Dead. Lol. Prevažnú časť filmu som bola nechtami zakvačená na jeho ramene a keď to okolnosti so zábleskami odvahy dovolili, tak som aj hodila nejaký ten pohľad na plátno (pomedzi prsty, lebo veď netreba vidieť zlo). Inak bieda, plač a temnota a škrípanie zubov a roztrasené hnáty a… keď som videla ako ho ten film baví, musela som sa pýtať sama seba “Koho som si to zobrala???”. S odstupom pár dní si však uvedomujem, že sa tak dobre bavil asi na mne. Oh well. Priznávam, že sa bojím. Ale pri knihách to má čaro akejsi vlastnej imaginácie a obrazov, ktoré sú síce strašidelné, ale nejdem z nich zošalieť (zatiaľ). Hlasné ľakačky z kine už boli celkom na hranici mojej psychickej (ne)pohody. Takže filmy – naaah thanks, wanna stay sane ;) Zato knihy! Musím priznať sama pred sebou, že ma baví báť sa. Knižne. Asi to funguje tak, že keď si vyčerpám zásobu strachu na knihy, tak mi nič neostane na real life. Yes yes, I will keep telling myself that :)

Share on FacebookTweet about this on TwitterShare on Google+
Share on FacebookTweet about this on TwitterShare on Google+