“ horror ”

Boj 2 strašidelných dám

image

     Na rovinu – nie som nadšený konzument hororového žánru, ani strachu ako takého. Možno by som bola, keby som všetko nebrala tak prehnane vážne. Ale keď sa mi do rúk dostali hororové knihy od AUTORIEK a nie autorov, išla som bez váhania do toho. Hovorím si – Stephen King to nebude, chillout, to v pohode vykryjem… No, nebolo to celkom tak :)

     Ako prvú som prečítala knihu Okultní povídky od H.P.Blavatskej, čo bola spisovateľka tvoriaca v 19. storočí (umrela tuším v roku 1892). A je to z textu cítiť :) Veľmi ma pobavilo čo všetko ľudia v tom čase považovali za “okultizmus” (napríklad budhizmus :)) a aké milé veci im pripadali “strašidelné” (napríklad 200-ročný muž). Knižka od pani Blavatskej síce vyzerá takmer satanisticky (podľa mňa je na pohľad zlovestnejšia ako Triumf noci), ale reálne sa na nej zo strachu vyhaluziť nedá. Dokonca aj poviedka “Čarovné housle”, ktorá zbierku uzatvára a zo všetkých poviedok má k hororu najbližšie, je skôr smutným príbehom o ambíciách, závisti a nevďačnosti. Čím nechcem povedať, že tieto ľudské vlastnosti nie sú zlé, ba možno to najhoršie čo sa dá zažiť…

     Oproti tomu autorka Edith Whartonová (na moje veľké obrovské zdesenie) veľmi dobre chápe hororový žáner a vie, čo je NAOZAJ strašidelné. Hneď na úvod chcem priznať, že som po prvej knihe nedávala “ženskému hororu” veľa šancí a myslela som si, že ženy jednoducho horor písať nevedia. Never have I been so wrong ;_; Táto pani písala na prelome 19. a 20. storočia a všetky jej poviedky sú nesmierne… neviem nájsť to správne slovo… uncomfortable. Každá poviedka sa začína krásne. Ako historický román od Jane Austenovej, s hrdinkami obvykle z vyššej spoločnosti, ktoré žijú relatívne sporiadaným a pohodlným životom. Zaujímavé je aj to, že hybateľom príbehu je takmer vždy žena, čo som si dodatočne uvedomila až po dočítaní celej zbierky (a má to svoje čaro). Tradičné bosoráctva, záhrobie a mŕtvolné ticho je predsa len doména, ktorú svojho času ženy celkom dobre ovládali ;) Whartonová však ide ešte ďalej a NIKDY príbeh na konci poviedky nevysvetlí.

Takže vás:

  1. uvedie do krásneho, bohatého historického prostredia
  2. zoznámi vás s postavami, ktorým hneď fandíte (v tomto je dobrá)
  3. ohrozí alebo ublíži postavám, ktorým fandíte
  4. NEumožní poraziť zlo, ktoré postavy ničí
  5. zakončí poviedku bez toho, aby vysvetlila prítomnosť zla alebo riešenie situácie

     Yes, it pretty much sucks. Ale takto má asi vyzerať dobrý horor, lebo na mňa to funguje. Pamätám si, ako som po poviedke Oči musela ísť v noci na WC v doprovode manžela, lebo som si netrúfla prejsť 2 metre k vypínaču svetla sama :D A potom som v studenom pote načúvala zvukom miestnosti, snažiac sa rýchlo zaspať, aby nezačali oči prenasledovať aj mňa. Jej poviedky sú proste také dobré, až sú… zlé. Prinajmenšom vás vyvedú z miery a keďsi najbližšie budete umývať vlasy a na chvíľu zatvoríte oči, napadne vám, či sa v tom momente nad vami nevznáša dlhovlasý čierny duch…

     Zo súboja autoriek teda jednoznačne vyšla ako víťazka Edith Whartonová (inak táto dáma získala aj Pullitzerovu cenu!), ktorá vo svojej zbierke Triumf noci skrotila a následne vypustila všetky besy :) A jej kniha je určite vhodná aj pre hardcore milovníkov hororovej literatúry. Zbierka sa dá ľahko objednať cez e-shop vydavateľstva Albatros Media (klik!).

image

Okultní povídky sa dajú pri troche šťastia zohnať cez e-shop Levné knihy.

Share on FacebookTweet about this on TwitterShare on Google+
Share on FacebookTweet about this on TwitterShare on Google+

The horror!

The horror!

     Stalo sa niečo, čo som nečakala. Prekvapivo nemám hororový život, ale literárne obdobie :-O Fakt! Všetky knihy, ktoré vidíte v tomto príspevku mám doma pri posteli a pomaličky ich hryz čítam. Chceli by ste dostať report (najzaujímavejšie úryvky a obrázky) z každej knihy? Myslím si, že by to mohlo byť zaujímavé už len tým, že sama som v hororovom žánri n00b, intenzívnejšie som sa mu začala venovať s nástupom manželskej služby, keďže môj zákonitý je najväčší fanúšik zombie a upírov na tejto planéte :) A nie, nie tých trblietavých. Aby ste mali lepšiu predstavu ako fungujeme, tak na Valentína mi doniesol kyticu ruží a ja jemu knihu “Světová válka Z” :D

     Tým som vlastne chcela vyjadriť presvedčenie, že pohľad hororového nováčika na tento žáner by mohol byť pre vás značne vtipný. Toť pred pár dňami ma mangeľ zobral do kina na film Evil Dead. Lol. Prevažnú časť filmu som bola nechtami zakvačená na jeho ramene a keď to okolnosti so zábleskami odvahy dovolili, tak som aj hodila nejaký ten pohľad na plátno (pomedzi prsty, lebo veď netreba vidieť zlo). Inak bieda, plač a temnota a škrípanie zubov a roztrasené hnáty a… keď som videla ako ho ten film baví, musela som sa pýtať sama seba “Koho som si to zobrala???”. S odstupom pár dní si však uvedomujem, že sa tak dobre bavil asi na mne. Oh well. Priznávam, že sa bojím. Ale pri knihách to má čaro akejsi vlastnej imaginácie a obrazov, ktoré sú síce strašidelné, ale nejdem z nich zošalieť (zatiaľ). Hlasné ľakačky z kine už boli celkom na hranici mojej psychickej (ne)pohody. Takže filmy – naaah thanks, wanna stay sane ;) Zato knihy! Musím priznať sama pred sebou, že ma baví báť sa. Knižne. Asi to funguje tak, že keď si vyčerpám zásobu strachu na knihy, tak mi nič neostane na real life. Yes yes, I will keep telling myself that :)

Share on FacebookTweet about this on TwitterShare on Google+
Share on FacebookTweet about this on TwitterShare on Google+