Tri zásadné hry

Brý večír!
Tento článok píšem v nedeľu večer a je to nedeľa ako žiadna iná. Nielen, že na dnešok pripadol Deň matiek (hurá mám sviatok!), ale dnes mám v Stardew Valley konečne nahratých magických 40 hodín. No kto by to bol ešte pred pár týždňami povedal??? :) Nikto, ani len veľký čarodejník Rasmodius. Poznáte sa? Nie? Je to tento chlapík, tiež známy ako dedinský čarodej :D

 

Takže ako vidíte, villagerov zo Stardew Valley už poznám familiárne po mene aaaaaaaaaaa, no… celkom si fičím :) Momentálne sadím zemiaky, zbieram huby, chodím do bane na zlato a irídium a keď pánboh dá, tak snáď už aj ulovím nejakú tú legendárnu rybu :)

A keď akurát nemôžem hrať (napríklad počas obedňajšieho spánku malej elfky), tak si googlim zaujímavosti a “interesting facts” o čom inom, ako o Stardew Valley. Dnes som sa dočítala, že hra mala na jedného chlapíka po tridsiatke taký silný vplyv, že sa rozhodol opustiť svoj job v meste, kúpiť farmu a presťahovať sa na vidiek, aby začal nový život v lone prírody. Dosť ma to prekvapilo, mala som z toho trochu mind = blown moment, ale keď som to predýchala a zamyslela sa nad tým, celkom som ho chápala. Ak má človek stráviť X stoviek hodín pestovaním paradajok v HRE, tak to ich radšej môže pestovať reálne a mať z toho real life XP :) Za predpokladu, že to nie je len nejaký krátkodobý rozmar a očarenie farebnou jednoduchou hrou, ale naozaj má k pestovaniu plodín a chovu zvierat vzťah (týpek z článku pochádzal z vidieka a chýbal mu tento život). Takže paráda :)

Potom som sa zamyslela, či na mňa tiež mala nejaká hra takýto zásadný “life-changing” vplyv a veru by som niečo asi aj našla. Podľa mňa v predpotopných dobách okolo roku 1996, keď som prvýkrát hrala úžasniacku hru Heroes of Might and Magic (1), som vďaka tejto hre podľahla raz a navždy kúzlu fantasy a fantaskným bytostiam. Ešte nie celkom elfom, lebo to prišlo tak poriadne až s Heroes 3, ale pozrite sa – môže sa malé dievčatko nezamilovať do TOHTO???

 

A hier, ktoré ma veľmi zmenili alebo nasmerovali určitým smerom v živote bolo veľa veľa. Spomeniem už len dve, lebo nechcem, aby toto bola diplomová práca na tému “Príčiny elfkinho kvákania a spôsoby riešenia tejto problematiky”, ale ozaj to berte ako ultra výcuc.

Takže chronologicky! Druhá hra po Heroesoch, ktorá ma “zmenila” bola ešte aj dnes a navždy legendárna hra Neverhood :) Ani nie tak kvôli gameplayu samotnému (hoci bol skvelý a grafika jaw-dropping, veď si zoberte v akej dobe to vyšlo a ako to vyzeralo), ale kvôli soundtracku. Áno, tomu pološialenému, polosmiešnemu, polo-grgavému soundtracku, ktorý sa doteraz používa v televízii pri podmazoch kadejakých relácií od výmyslu sveta (naposledy som ho počula na JOJ v relácii Nové bývanie a myslím, že JOJka všeobecne tento soundtrack “môže”). Od tejto hry sa datuje môj odklon od normálnej populárnej hudby, ktorej sú plné rádiá smerom k herným soundtrackom. Momentálne počúvam na striedačku soundtrack z Witchera 3 (keď mi je clivo) a zo Stardew Valley (keď mi je normálne). Odporúčam prejsť na hernú – často inštrumentálnu – hudbu aj vám. Uľaví sa uchu :D

A tretia hra, ktorá ma celkom zásadne zmenila, bola už asi miliónkrát (mnou) spomínaná hra Baldur`s Gate. Teda hlavne Baldur`s Gate 2 a jej datadisk Throne of Bhaal. Túto hru, a to si pamätám celkom presne, som prešla 18-krát. Kto to hral, vie, že to nie je práve krátka záležitosť a prejsť to 18-krát je už celkom hraničí s diagnózou :-D Ale bola to hra, ktorá ma natoľko uchvátila, že som musela prestriedať všetky možné kombinácie NPC partie, odohrať všetky romance, potom si posťahovať mody na romance a prejsť to znovu :-D Hrala som to určite dlhšie než rok, kým mi došiel dych a pri tomto neskutočne boľavom, smutnom, srdcervúcom videu som povedala hre zbohom. Cítila som, že to bude navždy (ale nebolo, lebo o mnoho storočí neskôr vyšli Enhanced Editions ;-)).

V čom ma však hra zmenila? V angličtine. Túto hru nemôžete hrať ak neviete po anglicky, prípadne ak viete tak, že “sa dohovorím rukami-nohami”. V tejto hre sú dialógy a questy, pri ktorých záleží na každom slovíčku. A ja som ju chcela hrať tak strašne moc, že som sa k tej angličtine proste dokopala. Aby to nevyzelo, že som bola dovtedy dutá (veď aj dovtedy som hrala hry v angličtine), mala som takú priemernú, možno zľahka nadpriemernú znalosť angličtiny na svoj vek. Ale toto bol celkom iný level. Nielenže BG obsahuje výrazy s akými sa priemerný stredoškolák nemá šancu stretnúť (mnoho, mnoho archaizmov), ale ide aj o množstvo textu, ktorým sa človek počas playthrough (alebo osemnástich :D) musí prekúsať. Podľa jedného webu BG2 obsahuje 57 000 riadkov textu. Celkom waw na jednu starú hru, hm? :)

Tu radšej skončím, aby z toho naozaj nebol kandidát na doktorandskú prácu. A čo vy, ktorá hra vás zmenila? Napíšte mi na FB do komentárov!

Share on FacebookTweet about this on TwitterShare on Google+
Share on FacebookTweet about this on TwitterShare on Google+