“ personal ”

A bolelo to veľmi?

     Túto otázku počúvam v posledných dňoch neustále. Ľudom zväčša stačí jediný pohľad na moju (boľavú) ruku a už sa im krivia tváre. Dôvod?  Nuž, v jedno krásne sobotné popoludnie…. BAM!

 

image

 

     Kerka! A ešte aká! A ešte kde!  No, tak aby som išla s (čiernou ;)) farbou von, je to moje úplne prvé tetovanie a bola som z neho totálne vystresovaná. Už som po ňom túžila véééľa rokov, ale doteraz ma vždy niečo zastavilo – zvyčajne peniaze. Odhodlanie však bolo stále. A tak pred necelým týždňom nastala vzácna súhra okolností, finančnej situácie, astrologických vplyvov a fázy Mesiaca a tetovanie sa uskutočnilo. A áno, bolelo to :D O to viac, že koža na vnútornom predlaktí je taká tenulililinká, že som sa obávala aj o svoje žily. Ale všetko dobre dopadlo (ďakujem svojmu tatérovi Mudohorimu a kamoške Janke!) a zvládla som aj bolesť. Keď to bolelo najviac, v duchu som kričala „FOR MIDDLE-EAAAAAAARTH!!!“ a hneď to bolo o niečo ľahšie (no kidding, v prvých minútach moje telo reagovalo spôsobom studený pot, horúci pot, schiza myšlienky „Uteč! Zachráň sa!“, zúfalé pohľady na manžela, vražedné pohľady na tatéra, zadržiavanie dychu, po chvíli svalovka najviac, ako som mala vkuse zaťaté komplet všetko svalstvo, rozdýchavačky, slzy na krajíčku a podobne). Ale toto všetko bolo po tridsiatich minútach over a ja som zrazu bola doma s niečím čiernym na ruke a nemohla som sa hrať na compe (!!!), lebo to bolelo ako fras :D Ale ten pocit zakaždým, keď sa na ruku pozriem, je neopísateľný :) Feels like I’m an even bigger part of the world now! Ako to tu píšem, tak sa mi normálne od radosti rozbúchalo srdce, ha! ^^

     No u ľudí v mojom okolí nastal zaujímavý fenomén, mnohí mi posmešne a vyčítavo dropnú poznámočku: „Som zvedavý ako s tým budeš vyzerať ako 60-ročná!“ Drahí ľudia. Poviem to takto – keby moja babka mala na ruke Tolkienov symbol, rešpektovala by som ju za to forever and beyond. Veď to chce odvahu a dlhodobú, priam celoživotnú oddanosť motívu či myšlienke, ktorú si na seba dáte vyobraziť. Nie je to úžasné? JE! Takže s Tolkienom na ruke budem vyzerať epicky aj v štyridsiatke, aj v päťdesiatke a ak Valar dajú, tak aj v stodvadsiatke. Lebo existujú nadčasové hodnoty a nadčasové diela. A pre mňa je Tolkienov symbol súhrnom všetkého vznešeného, krásneho, hlbokého, starého i nového zároveň a odkazom, že „The Shadow is but a passing thing.“ Nechceli by ste mať takýto odkaz vždy na dohľad? ;)  

 

Edit: V odpovedi na môj blog napísal Luigiko článok „Prečo (ne)mať tetovanie?“

Lesk a bieda chovateľov mačiek

Keby niekto nevedel aké je to mať bielu mačku ;)

Som si istá, že sa to dá paušalizovať na akúkoľvek mačku, biela je v tomto však extra skilled. Cats. Gotta love ‘em. Preto sa teším, že naša Eliška predala svoje biele gény dvom absolútne adorable kocúrikom, ktorí sa naučili púšťať chlpy na oblečenie ako úplne prvú vec. Ešte ani nerozlepili oči a už ma dokázali excelentne zachlpiť. Well, my sme tá cieľová skupina spotrebiteľov, ktorá robí mega tržby predajcom lepivých valčekov…

Ako bolo na začiatku (roka), tak nech je i teraz

image

So… pár týždňov som nič nenapísala, lebo som bola zaneprázdnená žitím života (lame excuse is lame :)).  Opäť sa roztočila špirála sebaobviňovania, výčitiek a následnej nechuti niečo robiť.  Keď som uvažovala o čom teda KONEČNE napíšem, začala som spomínať na to, čo sa mi v poslednom čase prihodilo a skončilo to ako „bilancovanie“ (neznášam to slovo) celého roka 2012. A tak som sa rozhodla, že to dám na papier. Do Wordu.

          Rok 2012 sa začal výborne. Zasnúbila som sa :)

image

          Fast-forward to October – vydala som sa!

image

          Namiesto jednej mačky mám tú česť starať sa o mačiek šesť

image

          Odišla som zo zlého jobu do dobrého jobu

          Zahrala som si Diablo 3, Baldur’s Gate Enhanced Edition a LOTRO Riders of Rohan! (samozrejme, to len popri iných, menej významných hrách)

          Kúpila (a dostala) som asi 50 nových kníh! Uíííííí to bude recenzií pre blog! :)

          Ako správny hipster som začala fotiť na analógové foťáky (momentálne na vankúšiku vo vitrínke opatrujem Dianku Mini a staré sovietske LOMO LC-A)

image

          Pribrala som 1 kilo (to je dobrá správa, nie fňukanie)

          VIDELA SOM HOBBITA!

          Založila som tento blog :)

          Rozbehla som web www.dobreskutky.sk

          Ostrihala som si dlhé pačesy (tiež skvelá vec)

          Last but not least, stala som sa sponzorom nepálskej siroty Bimaly

 

A keď sa tento skvelý rok končil, dala som si do nového (splniteľné!) predsavzatia, ktoré ma bavia :)

 

1. každý mesiac vyfotiť ASPOŇ 1 film

2. ak energia dovolí, čítať knihy KAŽDÝ večer

3. nezanedbávať blog (see? I’m doing my best! :))

4. byť lepšia (všeobecne k ľuďom, ale aj v konkrétnych skills)

5. plniť si viac prianí

6. nebáť sa (lebo strach je najväčšia pliaga)

 

Popravde by tam malo pribudnúť ešte predsavzatie „pravidelne cvičiť“, ale s tou pravidelnosťou je to u mňa vopred odsúdené na neúspech, takže možno z toho ostane len príležitostná pohybová aktivita, keď už sa ozaj budem cítiť ako hnilá hnida. Overall pocit? Milujem rok 2012. Bol ku mne dobrý a pozorný. A tak si teda prosím, aby bol aj 2013 ku mne aspoň taký šetrný a nežný ako 2012, nech som spoko, zdravá (už 5 rokov žiadne ATB!), nech sú zdraví aj moji čitatelia a nech sa netrápime. Trápenie je únavné a energiu si treba šetriť na knihy (a blogy ;)).  Right? Right.

Len som vám chcela povedať, že o týždeň idem na Hobbita a už teraz mám z toho labilnú psychiku, lebo mi všetko pripadá dojímavé a krásne.

~ Elfka